V prvej časti som vám stručne vysvetlil rozdiely a podstatu dvoch princípov. V tejto časti sa spolu pozrieme, ako vyzerá tréning pri jednom alebo druhom prístupe a ako pracuje tréner pri jednom alebo druhom prístupe. Začneme s tradičným, technickým prístupom. Ako príklad tréningu s vybraným cieľom bude zdokonaľovanie útoku kolmou prihrávkou za obranu/medzi obrancom zo strednej zóny. Tradičný/technický prístup bude spočívať v tom, že po rozcvičení, v hlavnej časti tréneri naplánujú ako prvé PC. Na vrcholnej úrovni to bude v hernom systéme a pri rozostavení hráčov podľa toho, kde hrajú (video1). Na nižšej úrovni to budú vykonávať skoro všetci hráči bez ohľadu na to na akom poste hrajú. Len chcem poznamenať, nehľadajme detailné chyby cvičenia, či výber samotných cvičení, ale aká je následnosť cvičení.
Po prípravnom cvičení tréner pokračuje v tréningu s využitím herného cvičenia. Takže do predchádzajúceho cvičenia pridá niekoľko obrancov, resp. celú obrannú formáciu, aby útočiaci hráči nacvičili kolmú prihrávku s odporom. Na začiatku tréner volí samozrejme poloaktívnych obrancov.
Ako poslednou metodickou formou bude prípravna hra/vlastná hra, v ktorej sa zadefinuje pravidlo, ktorým by sa dosiahol cieľ tréningovej jednotky. Ihrisko sa bude upravovať podľa počtu hráčov, tak aby sa dosiahla intenzita – pretože predtým sme pracovali na technike a my chceme rozvinúť aj kondíciu, tým nemusí PH nadväzovať na predchádzajúce priestorové usporiadanie.
V taktickom prístupe, po rozcvičení, tréner zadefinuje problém ktorý by chcel zlepšiť (krok prvý), a prečo ho chce riešiť. V našom prípade hovoríme o kolmej prihrávke zo strednej zóny. Ako druhý krok, tréner použije prípravnú hru alebo čo najviac hre sa približujúce herné cvičenie. Jasne zadefinované pravidlá v hre, ktoré nútia hráčov dosiahnúť cieľ či riešiť problém.
V tejto prvej prípravnej hre alebo v hernom cvičení tréner pozoruje a zisťuje chyby – čo sa hráčom nedarilo splniť. V prestávke – počas intervalu odpočinku vykomunikuje s hráčmi čo nefungovalo (krok 3). Ná obrázku môžete vidieť príklady nedostatkov, ktoré bránia k dosiahnutiu cieľa. Napr. obrazok 1 – až dvaja hráči nabiehajú do toho istého priestoru na kolmu prihrávku, obrázok 2 – krajný stredový hráč nevytvára priestor pre kolmú prihrávku, obrázok 3 – súper anticipoval zámer, tak pozičnou hrou zatvoril priestory pre kolmú prihrávku, obrázok 4 – hráči dokázali prihrať kolmú prihrávku, ale neboli schopní zakončiť. Následne na vyriešenie týchto chýb tréner poskytne ďalšie cvičenia – jednoduchšie na riešenie. Kedže tréner na začiatku volil PH, jednoduchšia forma budú herné cvičenia.
Chcel by som dodať, že tréner pri odhaľovaní nedostatkov môže zvoliť dve cesty ako bude pokračovať. Buď bude mať dopredu pripravené cvičenia – bude predvídať aký problém hráči nebudú zvládať, alebo počas prvej hry so svojim asistentom vykomunikuje čomu sa budú venovať na základe pozorovania a podľa toho pripravia cvičenia. Táto druhá cesta je veľmi zložitá a vyžaduje si od trénera veľkú skúsenosť s organizovaním cvičení touto cestou. Niekedy môže sklznúť aj do situácie, že ako keby nevedeli čo ďalej robiť, a že nie sú pripravení.
Späť k organizácii, takže po identifikovaní nedostatkov a navrhnutí riešenia, tréner použije jednoduchšiu formu na zdokonaľovanie herných činností v riešení taktického problému, napr.: v HC
Ak by hráči mali stále problém vyriešiť zadefinovaný problém, tak tréner môže pracovať ešte na jednoduchšej forme vo vnútri herného cvičenia (napr.: ešte zníženým počtom súperiach hráčov)
Alebo zvolí iné cvičenie, ktoré bude mať pripravené na druhej polovici ihriska. Záleží na trénerovi akú metodickú formu zvolí a aký zámer. (ako napr.: nasledujúce video – PH s finálnou prihrávkou do útočnej zóny malého ihriska)
Nakoniec sa znovu tréner vráti k prípravnej hre na začiatku, ale môže zvoliť aj vyššiu metodickú formu – aplikovaním vlastnej hry. Tréner takto získava spätnú informáciu o zvládnutí riešenia problému. (neopakujem videoklip prvej hry).
Tento prístup nie je vhodný pre vekové kategórie, ktoré nemajú zvládnutú a osvojenú individuálnu taktiku (t.j. U12 a mladší). Taktiež tréner musí pozorne sledovať intezitu pri tomto prístupe v celom týždni. Dodávam, že ani jeden prístup nie je najlepší. Aj v zahraničí je viac preferovaný jeden alebo druhý, pričom využívajú oba prístupy. Napríklad španieli, francúzi sú zástancami viac taktického prístupu, holanďania a nemci kladú dôraz viac na technický prístup. Najlepšie je uplatniť oba prístupy, len treba zvážiť koľko čoho.
PS: aby sme sa posúvali vpred spolu, verím že dáte aj svoje príspevky a skúsenosti z praxe v diskusii 😉
Celá debata | RSS tejto debaty