V tomto článku by som sa chcel s vami podeliť o poznatky a ďalšie chápanie zásady postupnosti, ktorú by sme ako tréneri mali uplatňovať pri učení herných činností vo futbale. Táto problematika sa týka všetkých trénerov mládeže bez ohľadu na výkonnostnú kategóriu. Princíp postupnosti môžeme chápať rôzne. Nie je snahou hladať, či prezentovať presné znenie princípu postupnosti. Pre nás je určite dôležitejšie uplatniť tento princíp v praxi. Ako sa využíva? Ako sa vlastne prejavuje? O tom o chvíľu. Chcem sa vrátiť k predchádzajúcej myšlienke, a to že môžeme využiť tento princíp rôzne. V rozcvičení prechádzame postupne – rozcvičujeme telo od hlavy k nohám alebo opačne. V didaktike postupnosť predstavuje učenie sa od jednoduchšieho k zložitejšiemu. Práve touto poslednou vetou sa zaoberám už dlhšiu dobu a priznám sa, že riešenie úskalia učenia a zdokonaľovania hernej činnosti touto zásadou nie je také jednoduché.
Skúste si predstaviť ako by sa mala postupne učiť herná činnosť vo futbale do takej miery, aby v 15 rokoch bola zavŕšená a zautomatizovaná (výraz pre adekvátne využívanie danej hernej činnosti). Ak si niekto z vás si predstavil, že to je jednoduché, možno mal pravdu. Zdôvodním prečo. Naša teória a didaktika vo futbale pri vývoji zložitosti uplatňuje štyri metodické formy, a to prípravné cvičenia, herné cvičenia, prípravné hry a vlastnú hru (ďalej len PC, HC PH, VH). Takže vytvoriť 4 cvičenia, tak aby boli jedno od druhého ťažšie nie je až také ťažké. Ak by sme hovorili o učení nejakej hernej činnosti jednotlivca, tak musíme ešte odrátať vlastnú hru. Jej organizácia a uplatnenie nie je vhodné pre učenie a zdokonaľovanie hernej činnosti jednotlivca. Takže máme len tri metodické formy, ktoré využijeme na naučenie hernej činnosti jednotlivca – PC, HC, PH. Avšak, možeme hovoriť ešte o premenlivosti a nepremenlivosti herných situáciach. Tým získame 2 cvičenia navyše. Ale tá problematika je zložitejšia, pokiaľ nám naozaj záleží na tom, aby sme naučili správne Hernú činnosť jednotlivca.
Tak ako výzera tá postupnosť?Ako ju využiť? Dám zopár príkladov: jeden tréner trénuje hráčov U10, iný U13, pričom obaja chcú hráčov naučiť obchádzať súpera v situácii 1vs1. Čo myslíte aké použijú cvičenia obaja títo tréneri. Tak určite sa objaví v ich repertoári HC 1vs1 na prevedenie, možno na bránku a potom 1vs1 v prípravnej hre. Vekový rozdiel 3 roky, ale cvičenia tie isté, resp. podobné. Je tam postupnosť? Určite je. Ale je správna? Nepreskočili nejakú organizáčnú formu na zdokonalenie HČJ?
Pozrime sa spolu na zásadu postupnosti, napr.: pri nácviku a zdokonaľovaní obchádzania súpera.
Ako káždá herná činnosť si vyžaduje prerekvizitu – vytvoriť si adekvátnu koordinačnú a pohybovú úroveň, ktorá bude potrebná pre zvládnutie danej hernej činnosti. Napríklad, ak chceme naučiť deti prihrávať, musíme ich najprv naučiť stáť na jednej nohe a zosúladiť pohýb rúk a nôh. Ak chceme naučiť deti využívať výber miesta, najprv im musíme rozvinúť priestorovú orientáciu a pamäť, atď. Pre obchádzanie je dôležite rozvinúť frekvenčnú rýchlosť a akceleračnú rýchlosť, rovnováhove schopnosti. Ak zabezpečíme rozvoj potrebnej pohybovej schopnosti potom postupne zvyšujeme zložitosť cvičenia. Musíme však dávať dôraz na to, aby sme každým ďalším cvičením nezmenili naučenú pohybovú štruktúru.
Kritickými miestami učenia hernej činnosti, v našom prípade obchádzania súpera, je prechod z pohybovej hry bez lopty a neskôr prechod z PC do HC. Úspešnosť hernej činnosti jednotlivca bude limitovať zvládnutá-nezvládnutá technická stránka hernej činnosti a činnosť súpera. V prvom kritickom mieste učenia je technická stránka, ktorú musíme stabilizovať. Drilové cvičenia sú preto neodmysliteľnou súčasťou tohto procesu. Ale aby bola HČJ situačná a modelovala práve prekonanie súpera si vyžaduje protívníka. A verte mi, že ak hráči nemajú zvládnutú technickú stránku HČJ protívníka len veľmi ťažko prekonajú…možno áno ale nie efektívne. Preto je najväčšou chybou, keď hneď začneme využívať HC, ktoré je má kontaktný charakter, t.j. hráč zdokonalujúci HČJ musí zvládnúť súboj tzv. „telo na telo“ opakovane. V tomto nám nepomáha naše delenie metodických foriem (o tom inokedy).
Takže ako by sme mali rozmýšlať pri plánovaní učenia hernej činnosti pri uplatnení zásady postupnosti. Vo video sekvenciách vám ponúknem kroky, ako by ste mali tvoriť cvičenia pre učenie a zdokonaľovanie hernej činnosti.
Ako som naznačil ako prvé musíme vytvoriť pohybové predpoklady pre učenie hernej činnosti. V prvom kroku budeme súťažiť bez lopty, aby sme rozvinuli potrebné rýchlostné schopnosti (pozn.: bez kontaktu so súperom)
V duhom kroku pokračujeme v rozvoji potrebnej pohybovej schopnosti, ale už môžeme pridať loptu, pričom nebude obmedzovať klúčovú časť cvičenia – teda rozvoju pohybových schopností.
V tretom kroku realizujeme hernú činnosť, teda hráč vedie loptu od jedného kužela k druhému, kedy sa snaží oklamať protivníka. V tomto kroku ale stále nedochádza ku kontaktu oboch hráčov.
V štvrtom kroku začíname využívať aj kontakt súperiacich hráčov, avšak dávame pozor aby prioritná herná činnosť bola bez kontaktu, ale nútime hráča realizovať celú akciu až do konca v rýchlosti, tým že zadefinujeme priestor v ktorom súperiaci hráč môže odobrať loptu.
V piatom kroku situáciu 1vs1 vytvoríme do priestoru typického ako v zápase pričom nemusí byť viazaná na herný systém, ale musíme ponúknuť hráčovi niekoľko možností, kedy výhrá súboj (pozn.: dáme viac braniek, dve-tri otvorené bránky na prevedenie)
V šiestom kroku môžeme využiť prípravnú hru 1vs1. Organizácia priestoru, v ktorom budú hráči hrať (t.j. koľko bránok využijete, vzdialenosti, veľkosti bránok) bude závisieť na kvalite hráčov. Tu je veľmi dôležité pozorovanie trénera a jeho schopnosť reagovať na nedostatky.
V siednom kroku aplikujeme situáciu 1vs1 do priestorov, v ktorých budeme vyžadovať hernú činnosť a jej náveznosť ku kombináciam, či herným systémom. Čiže zadefinujeme si priestor, kde bude dochádzať k obchádzaniu a aká bude ďalšia herná činnosť.
V ôsmom kroku budeme vytvárať v tréningu situácie, kedy hráča bude dostávať pod časový deficit ďalším súperiacim hráčom. Tieto varianty môžu byť, tak ako v cvičeniach, ktoré nie sú viazané na herný systém, ale aj v situáciách v hernom systéme.
Keď som spomínal koľko cvičení môžete vytvoriť postupne od jednoduchého po najzložitejšie podľa našej teórie a didaktiky, tak sme hovorili o piatich (zahŕňam I. a II. typ cvičení). Pri tomto algoritme používate až osem krokov, ktoré sa môžu variabilne meniť a ako vidíte hra nemusí byť najzložitejšou metodickou formou na zdokonaľovanie. Určite by sme sa mali opýtať, v ktorej kategórii to takto máme využívať? Obchádzanie súpera by malo byť zavŕšené v U15, a ak začíná hráč U6, resp. U7 má osem rokov na zdokonaľovanie hernej činnosti. Popremýšlajme, ktorý krok v ktorej kategórii použijeme.
Celá debata | RSS tejto debaty